Nobelova cena za ekonómiu 1969 – 2020

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela, (Nobelova cena za ekonómiu) sa odlišuje od ostatných cien udeľovaných pri ceremónii udeľovania Nobelových cien, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka pri jej 300. výročí roku 1969.

Pozrite si prehľad laureátov (nositeľov) ceny Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (nesprávne označovanej aj ako Nobelova cena za ekonómiu) so stručnou charakteristikou ich prínosu pre svetovú ekonómiu.

Rok	Laureát	Prínos
2020	Paul Milgrom a Robert Wilson	Za vylepšenie teórie aukcií a vynálezy nových formátov aukcií.
2019	Abhijit Banerjee, Esther Duflo a Michael Kremer	Za experimentálny prístup k znižovaniu chudoby.
2018	William Nordhaus a Paul Romer	Za začlenenie zmeny klímy do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Nordhaus) a za začlenenie technologických inovácií do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Romer).
2017	Richard Thaler	Za svoj príspevok k behaviorálnej ekonómii.
2016	Oliver Hart, Bengt Holmström	Za rozvoj teórie zmlúv.
2015	Angus Deaton	Za analýzu spotreby, chudoby a bohatstva.
2014	Jean Tirole	Za analýzu trhovej sily a regulácie.
2013	Eugene Fama, Robert J. Shiller, Lars Peter Hansen	Za empirické analýzy cien akcií, úverov a nehnuteľností.
2012	Alvin E. Roth, Lloyd S. Shapley	Za teóriu stabilných trhových alokácií a praktický návrh trhov.
2011	Thomas J. Sargent, Christopher A. Sims	Za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike.
2010	Peter Diamond, Dale Mortensen, Christopher Pissarides	Za analýzu trhov práce zaťažených nákladmi na vyhľadávanie.
2009	Elinor Ostrom a	Za analýzu ekonomického riadenia, najmä spoločného vlastníctva.
2009	Oliver Williamson	Za analýzu ekonomického riadenia, najmä pre objav v otázke hraníc riadenia firiem.
2008	Paul Krugman	Za analýzu obchodných vzorcov a lokalizácie ekonomickej aktivity.
2007	Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin a Roger B. Myerson	Za položenie základov teórie návrhu mechanizmov.
2006	Edmund S. Phelps	Za jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike.
2005	Robert J. Aumann a Thomas Schelling	Za zvýšené porozumenie konfliktom a spoluprácu prostredníctvom analýzy teórie hier.
2004	Finn E. Kydland a Edward C. Prescott	Za príspevky k dynamickej makroekonomike: Časová konzistentnosť hospodárskej politiky a hnacia sila konjunkturálnych cyklov.
2003	Robert F. Engle	Za metódy na analýzu ekonomických časových radov s časovo variabilnou volatilitou (ARCH).
2003	Clive W. J. Granger	Za metódy na analýzu ekonomických časových radov so spoločne sa meniacimi trendmi (kointegrácia).
2002	Daniel Kahneman	Za zavedenie náhľadov psychologického výskumu do ekonomickej vedy, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a rozhodovanie pri neistote.
2002	Vernon L. Smith	Za použitie laboratórnych pokusov ako nástroja v empirickej ekonomickej analýze, najmä v štúdiách rôznych trhových mechanizmov.
2001	George Akerlof, Michael Spence a Joseph E. Stiglitz	Za analýzu trhov s asymetrickými informáciami.
2000	James Heckman	Za vývoj teórií a metód na analýzu selektívnych vzoriek.
2000	Daniel McFadden	Za vývoj teórií a metód na analýzu diskrétnych rozhodnutí pri výbere.
1999	Robert Mundell	Za analýzu peňažnej a fiškálnej politiky v rôznych systémoch výmenných kurzov a za analýzu oprimálnych menových území.
1998	Amartya Sen	Za základné teoretické príspevky k ekonómii blahobytu o. i. v rozvojových krajinách.
1997	Robert Merton a Myron Scholes	Za vypracovanie matematického vzorca na určenie hodnôt opcií na burze.
1996	James Mirrlees a William Vickrey	Za základné príspevky k ekonomickej teórii o incentives pri rôznych stupňoch informovanosti účastníkov trhu.
1995	Robert E. Lucas	Za formulovanie teórie racionálnych očakávaní o správaní rôznych účastníkov ekonomického diania.
1994	Reinhard Selten, John Forbes Nash Jr. a John C. Harsanyi	Za základnú analýzu rovnováhy v nekooperatívnej teórii hier.
1993	Robert Fogel a Douglass North	Za obnovenie výskumu v oblasti hospodárskych dejín aplikáciou ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetlenia ekonomickej a inštitucionálnej premeny.
1992	Gary Becker	Za rozšírenie mikroekonomickej teórie na širokú oblasť ľudského správania a ľudskej spolupráce. Analýza neekonomických javov a ich vplyv na hospodárstvo. Teória ľudského kapitálu. Potreba investícií do ľudského kapitálu. Analýza úlohy rodiny, resp. domácností v spoločnosti. Problémy ekonomickej a sociálnej diskriminácie v zamestnaní a v domácnosti.
1991	Ronald Coase	Za objav a objasnenie významu tzv. transakčných nákladov a dispozičných práv pre inštitucionálnu štruktúru a fungovanie hospodárstva.
1990	Harry M. Markowitz	Za vývoj teórie výberu portfólia.
1990	Merton Miller	Za základné vedecké príspevky k teórii podnikového financovania.
1990	William F. Sharpe	Za základné príspevky k vedeckej teórii tvorby cien pre finančné otázky.
1989	Trygve Haavelmo	Za formulovanie základov ekonometrie v o oblasti teórie pravdepodobnosti.
1988	Maurice Allais	Za prelomové príspevky k teórii trhov a efektívneho využívania zdrojov.
1987	Robert M. Solow	Za práce o ekonomických teóriách rastu.
1986	James M. Buchanan	Za vývoj kontraktteoretických a konštitučných základov ekonomického a politického rozhodovania.
1985	Franco Modigliani	Za prelomovú analýzu o sporivom správaní finančných trhov.
1984	Richard Stone	Za prelomové výkony pri vývoji sústav národného účtovníctva, čím radikálne zlepšil základ empirickej hospodárskej analýzy.
1983	Gerard Debreu	Za zavedenie nových analytických metód do národohospodárskej teórie a za rigorózne preformulovanie teórie všeobecnej rovnováhy trhov.
1982	George Stigler	Za prelomové štúdie fungovania a štruktúr trhov a príčin a účinkov regulácií štátu. Optimálne programovanie a teória cien. Štátne regulovanie ekonomiky. Mikroekonomické základy makroekonomických procesov. Fungovanie a štruktúra trhu. Dejiny ekonomických teórií.
1981	James Tobin	Za analýzu finančných trhov a ich dopady na rozhodnutia o výdavkov, a tým aj na zamestnanosť, výrobu a vývoj cien. Rozvinutie Keynesovej ekonomickej teórie, zvlášť teórie preferencie likvidity v oblasti teórie portfólia. Vypracovanie makroekonomického modelu, ktorý je založený na modelovaní operácií finančnej a menovej politiky.
1980	Lawrence Klein	Za konštrukciu ekonomických konjunkturálnych modelov a ich použitie pri analýzach hospodárskej politiky.
1979	Theodore W. Schultz a William Arthur Lewis	Za prelomové práce vo výskume hospodárskeho vývoja, so zvláštnym zohľadnením problémov rozvojových krajín.
1978	Herbert Simon	Za prelomový výskum rozhodovacích procesov v hospodárskych organizáciách.
1977	Bertil Ohlin a James Meade	Za prelomové práce na poli teórie medzinárodného obchodu a medzinárodného pohybu kapitálu.
1976	Milton Friedman	Za príspevok k analýze spotreby, k dejinám a teórii peňazí a za objasnenie zložitosti stabilizačnej politiky. Teória peňazí a inflácie, nezamestnanosti a ľudského kapitálu. Monetaristická koncepcia trhovej ekonomiky. Významné sú jeho hospodársko-politické koncepcie.
1975	Leonid Vitalievič Kantorovič a Tjalling Koopmans	Za príspevok k teórii optimálneho použitia zdrojov. Aplikácia matematiky v ekonómii, optimálne programovanie a funkcionálna analýza, optimalizácia alokácie zdrojov, konštrukcia algoritmov pre počítače.
1974	Gunnar Myrdal	Za dôkladné analýzy vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych pomerov. Teória peňazí a alalýza ekonomického kolísania, vzájomné vzťahy ekonomických, spoločenských a inštitucionálnych javov. Problémy medzinárodných ekonomických vzťahov a otázky vývoja rozvojových krajín. Metodologické otázky ekonómie.
1974	Friedrich von Hayek	Za prelomové práce na poli teórie peňazí a konjunktúry. Peňažná teória a ekonomický cyklus. Príčinou ekonomickej nerovnováhy sú peniaze, nerovnomernosť zmien cien, disproporcie zmien cien spotrebných a investičných statkov.
1973	Wassily Leontief	Za vypracovanie metódy vstupov a výstupov (input-output analysis) a za jej aplikáciu pri dôležitých ekonomických problémoch. Rozpracovanie input-output metódy a jej aplikácia na rôzne ekonomické problémy. Analýza medziodvetvových vzťahov, ekonomického rastu a jeho vplyvu na životné prostredie.
1972	John Hicks a Kenneth Arrow	Za prelomové práce k všeobecnej teórii ekonomickej rovnováhy a k teórii blahobytu.
1971	Simon Kuznets	Za jeho empiricky nájdené vysvetlenia hospodárskeho rastu, ktoré viedli k novému a hlbšiemu pochopeniu hospodárskych a sociálnych štruktúr a vývojových procesov. Empiricky zdôvodnená interpretácia problémov ekonomického rastu, ktorým sa usiloval vysvetliť ekonomický a spoločenský rozvoj.
1970	Paul A. Samuelson	Za vedecké práce, ktorými vyvinul statickú a dynamickú vedeckú teóriu a aktívne prispel k pozdvihnutiu úrovne analýzy v ekonomickej vede. Problémy ekonomickej statiky a dynamiky, využitie matematických metód v ekonómii, optimálne programovanie, ekonómia blahobytu.
1969	Ragnar Anton Kittil Frisch a Jan Tinbergen	Za vývoj a aplikáciu dynamických modelov na analýzu ekonomických procesov. Vypracovanie dynamických makroekonomických modelov, teórie ekonómie blahobytu, modelu optimálnej regionálnej alokácie investícií.

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy

O cene rozhoduje, podobne ako pri Nobelovej cene za chémiu a fyziku, Kráľovská švédska akadémia vied a udeľuje sa popri ostatných cenách v oblasti vied. Každý rok kvalifikovaní nominátori nominujú sto žijúcich osôb, ktoré potom dostane osemčlenný výbor, ktorý nakoniec predloží návrh ceny Nobelovmu zhromaždeniu. Nobelovo zhromaždenie potom hlasuje o kandidátoch (až do troch kandidátov).

Prečo to nie je Nobelova cena za ekonómiu?

Jedným z kritikov tejto ceny je Peter Nobel, člen Nobelovej rodiny, ktorý kontruje:

• spojenie ceny s Nobelovým menom, hoci nie je časťou Nobelovho dedičstva
• cena sa nespravodlivo udeľuje častejšie neoliberálnym ekonómom
• ekonómia je spoločenská veda, čo sťažuje objektívne hodnotenie kandidátov
• najvplyvnejší ekonómovia dostali ceny v 70. a 80. rokoch, a že odvtedy sú existujúci kandidáti v oblasti ekonómie kontroverznejší

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 15.3.2009 a aktualizovaný 15.12.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

• BROŽOVÁ, D., Malé dějiny ekonomického myšlení, 2006, ISBN 80-245-1121-5
• BUCHHOLZ, T. G., Živé myšlenky mrtvých ekonomů. Úvod do moderních ekonomických teorií, 1993, ISBN 80-85605-50-3.
• FUSCH, K., LISÝ J., Vývoj ekonomického myšlení do nástupu marginalistické revoluce, 2003, ISBN 80-210-3247-2
• HOLMAN, R. a kol., Dějiny ekonomického myšlení, 2005, 3. vyd., ISBN 80-7179-380-9
• HOLMAN, R., Vývoj ekonomického myšlení, 2003, ISBN 80-86389-08-1
• JAMES, E., Dějiny ekonomického myšlení 20. století, 1968
• JONÁŠ, J. a kol., Nobelova cena za ekonomii, 1993, ISBN 80-200-0362-2
• KRÁLÍK, O., Vývoj ekonomického myšlení, 1998, ISBN 80-7204-069-3
• KVASNIČKOVÁ, A., Dějiny ekonomického myšlení, 1999, ISBN 80-901872-2-6
• KVASNIČKOVÁ, A., ŽÍDEK, N., Kapitoly z dějin ekonomického myšlení, 1991, ISBN 80-85341-10-7
• LISÝ, J. a kol., Dějiny ekonomických teórií, 2003, ISBN 80-89047-60-2
• LIŠKA, V., Průvodce dějinami ekonomických teorií, 2002, ISBN 80-86579-02-6
• NAPOLEONI, C., Dějiny ekonomického myšlení dvacátého století, 1968
• PRESMANN, S., Encyklopedie nejvýznamnějších ekonomů, 2005, ISBN 80-86598-57-8
• SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W. D., Ekonomie, 1995 2.vyd., ISBN 80-205-0494-X.
• SEDLÁČEK, T., Ekonomie dobra a zla: po stopách lidského tázání od Gilgameše po finanční krizi, 2009, ISBN 978-80-903944-3-8
• SCHUMPETER, J. A., History of Economic Analysis, 1967 6. vyd.
• SIRŮČEK, P., Hospodářské dějiny a ekonomické teorie, 2007, ISBN 978-80-86175-53-9
• SOJKA, M. a kol., Dějiny ekonomických teorií, 2000, ISBN 80-7184-991-X
• SOJKA, M., Kdo byl kdo. Světoví a čeští ekonomové, 2002, ISBN 80-7277-055-1
• SOJKA, M., KONEČNÝ, B., Malá encyklopedie moderní ekonomie, 1999, ISBN 80-85983-78-8.
• SPIEGEL, H. W., The development of economic though, 1952
• VLČEK, J. a kol., Ekonomie a ekonomika, 2003, ISBN 80-86395-46-4
• VOLEJNÍKOVÁ, J., Moderní kompendium ekonomických teorií: od antických zdrojů až po 3. tisíciletí, 2005, ISBN 80-7259-020-0