Metódy hodnotenia efektívnosti investícií

Z ekonomického hľadiska investícia znamená tvorbu fixného majetku, vkladanie akumulovaných prostriedkov do fyzických faktorov spojených s odbytom, ktoré zabezpečujú plynulé fungovanie podniku v ďalšom období.

Investícia je tok výdavkov, ktorý zvyšuje kapitálovú zásobu, presnejšie tok výdavkov určených na realizáciu projektov, ktoré neslúžia na bezprostrednú spotrebu. Zdrojom investícií sú zisk a amortizácia (opotrebenie).

Súčasťou finančného riadenia a rozhodovania v podniku je plánovanie kapitálových tokov z investičných projektov a rozhodovanie o výbere investičných variantov.

Kapitálové plánovanie

Kapitálové plánovanie zahŕňa:

1. Stanovenie stratégie podniku
2. Výber vhodných investícií
3. Na základe očakávaných príjmov a výdavkov zostavenie kapitálových rozpočtov
4. Hodnotenie efektívnosti investičných variantov
5. Zhodnotenie realizovaných projektov (audit)

Metódy hodnotenia efektívnosti investícií

Hodnotenie efektívnosti sa uskutočňuje rôznymi metódami, ktoré sa odlišujú tým, že:

• Nerešpektujú časový faktor: statické
• Rešpektujú časový faktor: dynamické

Statické metódy

Statické metódy sa používajú, keď časový faktor nemá vplyv na ohodnotenie a výber príslušného variantu – ide o krátkodobú životnosť investície (1-2 roky).

Dynamické metódy

Dynamické metódy sa používajú, keď doba obstarania je dlhšia a dlhšia je aj doba životnosti investičného majetku.

Metódy hodnotenia efektívnosti investícií

Najčastejšie metódy hodnotenia efektívnosti investícií sú:

1. Priemerné ročné náklady a diskontné náklady
2. Metóda diskontovaných nákladov
3. Čistá súčasná hodnota (ČSH) a index rentability
4. Metóda vnútornej miery výnosnosti (Vnútorné výnosové percento)
5. Metóda voľného cash flow (CF)
6. Doba návratnosti
7. Metóda výnosnosti investícií (ROI)

Priemerné ročné náklady a diskontné náklady

Ide o porovnávanie priemerných ročných nákladov jednotlivých investičných variantov. Za najvhodnejší sa považuje variant s najnižšími priemernými ročnými nákladmi. Táto metóda môže byť použitá na porovnávanie variantov s rovnakou, ale aj s rôznou dobou životnosti. Berie do úvahy rozdiely v dĺžke životnosti variantov. Všetky náklady (N) sa prepočítavajú na jednotnú časovú mieru – 1 rok.

Metóda diskontovaných nákladov

Je založená na podobnom princípe, avšak ide o všetky náklady spojené s realizáciou jednotlivých variantov projektu za celú dobu jeho životnosti. Tieto náklady je potrebné modifikovať o vplyv času – tzn. diskontovať.

Čistá súčasná hodnota (ČSH) a index rentability

Pri tejto metóde ide o efekt z investície, ktorým sú peňažné príjmy a ich základ tvorí očakávaný zisk po zdanení, odpisy, prípadne ostatné príjmy. Čistú súčasnú hodnotu môžeme vyjadriť takto:

Ak je ČSH kladná – peňažné príjmy sú vyššie ako kapitálové výdavky. Investičný projekt je pre podnik prijateľný, zaručuje požadovaný výnos.

Ak je ČSH záporná – príjmy sú nižšie ako kapitálové výdavky, investícia je neprijateľná.

Ak je ČSH rovná nule – investícia je pre podnik indiferentná (neurčitá, nerozhodná).

Peňažné toky je možné aktualizovať v okamihu zavedenia investície do prevádzky, kedy sa počíta s budúcou hodnotou kapitálových výdavkov k okamihu zavedenia projektu do prevádzky. Najmenej prácny je výpočet ČSH, ak príjmy z investície sú po celú dobu životnosti pravidelné. ČSH závisí aj od požadovanej úrokovej miery. Čím je úroková miera nižšia, tým je ČSH vyššia.

ČSH sa používa aj na výber optimálneho investičného variantu. Ak je ČSH vyššia, je hodnotenie variantu lepšie. Táto metóda je vo finančnej teórii považovaná za najvhodnejší spôsob hodnotenia efektívnosti investovania, pretože:

• Rešpektuje faktor času.
• Za efekt investície je považovaný celý príjem, nielen zisk.
• Berie do úvahy peňažné príjmy za celú dobu životnosti investície.
• Vykazuje prínos investície k hlavnému cieľu podniku.
• Vykazuje prínos investície k trhovej hodnote firmy.

Nevýhodou je požadovaná miera výnosnosti, ktorá je vkladaná do prepočtu. ČSH je základnou metódou pri posudzovaní efektívnosti investícií, táto metóda môže byť doplnená indexom súčasnej hodnoty, ktorý je pomerovým ukazovateľom súčasnej hodnoty cash flow (CF) a nákladov na investíciu. Ak je hodnota tohto indexu väčšia ako 1, je investícia prijateľná.

Metóda vnútornej miery výnosnosti (Vnútorné výnosové percento)

Metóda vnútornej miery výnosnosti je založená na princípe hľadania úrokovej miery, pri ktorej súčasná hodnota očakávaných výnosov z investície – CF sa rovná súčasnej hodnote kapitálových výdavkov za investíciu. Táto úroková miera by mala byť vyššia ako požadovaná minimálna výnosnosť investície. Ak je vnútorné výnosové percento vyššie ako diskontná miera, ktorá zahrňuje riziko, je investícia prijateľná aj napriek určitému riziku.

Metóda voľného cash flow (CF)

Pri projektoch s neobmedzenou dobou životnosti je vhodné použiť kombináciu doteraz uvedených metód s metódou voľného cash flow. Vyhodnotenie sa vykonáva v dvoch etapách:

1. Z očakávaných ročných príjmov a výdavkov vypočítame súčasnú hodnotu CF za prvé roky (5-10 rokov).
2. Pomocou perpetuity zistíme konečnú hodnotu CF, ktorá sa diskontuje k nultému roku.

Doba návratnosti

Doba návratnosti sa často používa v bankovej sfére. Ide o obdobie, za ktoré tok hotovosti dosiahne výšku, ktorá sa rovná pôvodným nákladom na investíciu. Za efekt z investície sa považuje zisk po zdanení a odpisy.

Vypočítame ju podľa vzorca:

KV = Σ RZi + ROi

Kde: KV – kapitálový výdavok, RZi – ročný zisk z investície v jednotlivých rokoch životnosti, ROi – ročné odpisy z investície v jednotlivých rokoch životnosti.

Čím je doba návratnosti kratšia, tým je investícia výhodnejšia. Táto metóda je často hodnotená ako nevhodná, pretože nezohľadňuje časový faktor a nezohľadňuje toky hotovostí po dobe návratnosti. Používa sa ako doplnková k metódam čistej súčasnej hodnoty a vnútornej miery výnosnosti pre rozhodovanie o výbere investičného projektu. Poskytuje pre podnik:

• Informácie o riziku investície.
• Informácie o likvidite investície.

Metóda výnosnosti investícií (ROI)

Pri metóde výnosnosti investície (ROI) je efektom investície zisk. Ide o priemerný čistý ročný zisk, ktorý vytvára investícia, a je daný do pomeru k nákladom na investíciu. Môže sa uplatniť pri investíciách s rôznou dobou životnosti. Nevýhodou je, že metóda neuvažuje s celým tokom hotovostí, ale len so ziskom (bez odpisov), nezohľadňuje pôsobenie časového faktora a neprihliada na rozoženie zisku v čase.

V praxi je známe, že podniky používajú viacero metód súčasne. Najpoužívanejšie sú metóda vnútornej miery výnosnosti a metóda čistej súčasnej hodnoty.