Japonský a americký manažment

Japonský manažment vychádza z kombinácie tradičných japonských filozofií a západných manažérskych prístupov. Tieto korene ovplyvnili formovanie riadiacich systémov v japonských podnikoch.

Koreň japonského manažmentu

1. Japonský prístup
   • Konfucianizmus: Zameranie na skupinovú harmóniu, kde sa ciele skupiny uprednostňujú pred individuálnymi.
   • Budhizmus: Dôraz na prekonanie seba samého a zlepšovanie osobnej disciplíny.
   • Šintoizmus: Dôležitosť spolupatričnosti so svojím národom a zachovávanie tradičných hodnôt.
2. Západný prístup (Proamerický)
   • Preberanie cudzích poznatkov: Japonci sa inšpirovali západnými prístupmi, najmä pred a po 2. svetovej vojne. Pred 1. svetovou vojnou čerpali veľa z Taylorizmu, Fordizmu a Toyotizmu. Po 2. svetovej vojne si najali expertov, ktorí mali podnikom pomôcť zlepšiť manažment.

Kľúčoví odborníci v japonskom manažmente po 2. svetovej vojne

• Deming: Zameral sa na riadenie kvality výroby a výrobku. Kvalita bola postavená ako vrcholový cieľ spoločnosti.
• Juran: Propagoval systém zásobovania „Just in Time“ (JIT), ktorý znižoval náklady na skladovanie a zabezpečoval efektívnosť výroby.

Just In Time (JIT)

JIT je kľúčovým prvkom japonského manažmentu a zahŕňa:

• Minimalizáciu zásob
• Znižovanie nákladov na skladovanie
• Zvyšovanie produktivity práce
• Zlepšovanie kvality výroby

Základné charakteristiky japonského manažmentu

1. Celoživotné vzdelávanie
   Japonské podniky, najmä veľké firmy, často poskytujú svojim zamestnancom zaručenú prácu do dôchodku, čím zabezpečujú istotu zamestnania. Tento systém predchádza úniku technológie k konkurencii a manažéri sú menej mobilní než na Západe.
2. Odmeňovanie
   Mzdový systém je v Japonsku vo veľkej miere závislý od veku a schopností pracovníka. Takto zabezpečená odmena zohľadňuje aj dlhodobý prínos zamestnanca.
3. Ringi systém
   Japonský systém riadenia je charakterizovaný Ringi systémom, ktorý je systémom riadenia zdola nahor. Každý zamestnanec má právo a povinnosť predkladať zlepšovacie návrhy a informovať vrcholových manažérov o svojich rozhodnutiach, pričom vyžaduje ich súhlas pred implementovaním návrhu.
   • Ringi: Predloženie návrhu nadriadenému a získanie jeho súhlasu.
   • Gi: Uvažovanie a rozhodovanie o návrhu.

Americký manažment

Po 2. svetovej vojne došlo v USA k prudkému rozvoju teórie manažmentu. K tomu prispeli aj ďalšie krajiny, ako Európa a Japonsko, ktoré priniesli nové prístupy. Významné prístupy, ktoré ovplyvnili americký manažment po vojne, zahŕňajú racionalizáciu riadenia a organizačnú štruktúru, ktorú vyvinuli rôzni teoretici.

Porovnávanie japonského a amerického manažmentu

Rozdiely v rozhodovaní

1. Japonský manažment
   Rozhodovanie v Japonsku je kolektívne a prevažne sa uskutočňuje zdola nahor. Každý zamestnanec môže predložiť návrh a získať súhlas nadriadeného, čo zaručuje širokú participáciu a zohľadňuje názor všetkých zamestnancov.
2. Americký manažment
   V USA je rozhodovanie rýchlejšie a častejšie realizované jednostranne manažérom alebo menšou skupinou vedúcich pracovníkov. Výsledná realizácia rozhodnutia je náročná a vyžaduje presvedčovanie a prijímanie kompromisov medzi rôznymi názormi.

Kontrola

• Japonsko: Kolektívna zodpovednosť za výsledky, zamestnanci sa vzájomne kontrolujú a dbajú na to, aby sa minimalizovali chyby.
• USA: Za chyby je zodpovedný konkrétny jednotlivec, ktorý je identifikovaný podľa výrobku alebo služby, ktorú vytvoril.

Vplyv japonského manažmentu na americký manažment

Japonský manažment, najmä v oblasti kvality a inovácií, mal obrovský vplyv na americký manažment. Japonské firmy začali venovať veľkú pozornosť kvalite výrobkov a celkovému riadeniu kvality. Tento prístup sa preniesol aj do amerických spoločností, čo viedlo k zlepšeniu manažérskych prístupov v oblasti kontroly kvality a efektivity výroby.