Nezamestnanosť

Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav spojený s trhom práce. Definícia nezamestnanosti je založená na tom, že osoba schopná práce je z možnosti pracovať v platenom zamestnaní vyradená. Je to vážny ekonomický a zároveň i sociálny problém. Nezamestnanosť je spojená s takými spoločenskými javmi ako napríklad zlé mentálne a fyzické zdravie, zvýšená rozvodovosť, zločinnosť a podobne.

Evidovaná miera nezamestnanosti na Slovensku od roku 1998

Pozrite si vývoj evidovanej miery nezamestnanosti na Slovensku od roku 1998

rok	miera nezamestnanosti v %
1998	12,61 %
1999	16,35 %
2000	18,76 %
2001	19,3 %
2002	18,63 %
2003	17,5 %
2004	18,13 %
2005	16,17 %
2006	13,31 %
2007	11,02 %
2008	9,57 %
2009	12,05 %
2010	14,37 %
2011	13,61 %
2012	14,4 %
2013	13,5 %
2014	12,3 %
2015	10,6 %
2016	8,76 %
2017	5,94 %
2018	5,04 %
2019	4,9 %
2020	6,7 %
2021	6,8 %
2022	6,35 % odhad
2023	9,1 % odhad
2024	8,5 % odhad
2025	6,8 % odhad

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky – Inflácia, aktualizované 19. novembra 2022

Základné pojmy v oblasti nezamestnanosti

Nezamestnanosť je ukazovateľ, ktorý ukazuje, aká časť práceschopného obyvateľstva je nezamestnaná.

Miera nezamestnanosti je ukazovateľ, ktorý sleduje podiel počtu nezamestnaných na celkovom počte pracovných síl, t.j. počet nezamestnaných / počet pracovných síl (*100). Vyjadruje sa v percentách.

Pracovné sily predstavujú súčet všetkých zamestnaných v pracovnom pomere a nezamestnaných, t.j. zamestnaní (v pracovnom pomere) + nezamestnaní

Obyvateľstvo mimo pracovných síl (v priemere 40 % obyvateľov krajiny) tvorí:

• študujúca mládež
• dôchodcova
• tí, čo sa nezaujímajú o prácu

Príčiny nezamestnanosti

• strata zamestnania z dôvodu štrukturálnych alebo organizačných zmien
• nemožnosť návratu do zamestnania (po predĺžení materskej)
• zmena bydliska – strata pracovnej príležitosti
• nemožnosť nájsť si primeranú prácu (absolventi)
• dobrovoľná nezamestnanosť
• nezáujem pracovať

Klasifikácia nezamestnanosti

1. frikčná nezamestnanosť – spojená s normálnym fungovaním trhu práce, ide o plynulé prechádzanie z 1 zamestnania do druhého z dôvodov životného cyklu (sťahovanie). Frikčná nezamestnanosť je krátkodobá, bude existovať vždy.
2. štrukturálna nezamestnanosť – vzniká v dôsledku zmien v štruktúre ekonomiky – technologický pokrok donútil zrušiť niektoré povolanie
3. cyklická nezamestnanosť – vzniká v súvislosti so vznikom recesie (deflačnej medzery); znižovanie objemu produkcie vedie k zvyšovaniu zamestnanosti
4. sezónna nezamestnanosť – zodpovedá činnostiam s čiste sezónnym, turistickým charakterom
5. donútená nezamestnanosť – vyvolaná zákonmi a vládnou politikou
6. zastretá nezamestnanosť – v nerozvinutých krajinách, kde práceschopné obyvateľstvo nenachádza prácu, lebo ju nik neponúka
7. dobrovoľná nezamestnanosť – časť aktívneho obyvateľstva považuje mzdové sadzby za príliš nízke a preto nie sú ochotní pracovať

Frikčná nezamestnanosť

Frikčná nezamestnanosť je krátkodobá forma nezamestnanosti spojená s plynulým prechodom z jedného zamestnania do druhého, z jedného regiónu do druhého alebo rôznymi etapami životného cyklu človeka. Spôsobená však môže byť aj nedostatočnou informovanosťou o pracovných príležitostiach. Dokonca aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou vždy dochádza k určitej fluktuácii ľudí, napríklad ak si absolventi hľadajú po skončení školy prácu alebo ak sa matky znova zaraďujú do pracovného procesu po období materskej, resp. rodičovskej dovolenky. Na základe toho, že v prípade frikčnej nezamestnanosti pracovníci pomerne často menia svoje pracovné miesta a hľadajú tak lepšie, môžme pokladať frikčnú nezamestnanosť za dobrovoľný typ nezamestnanosti.

Štrukturálna nezamestnanosť

Štrukturálna nezamestnanosť je charakteristická štrukturálnymi zmenami v ekonomike, ktoré úzko súvisia najmä s technickým pokrokom, nerovnomernosťou medzi ponukou práce a dopytom po nej alebo zmenami preferencií spotrebiteľov. Často pozorujeme štrukturálnu nerovnováhu medzi zamestnaniami alebo regiónmi, keďže niektoré sektory sa rozvíjajú, kým iné upadajú. Nedostatok pracovných síl v jednom odvetví je tak sprevádzaný nadbytkom pracovných síl v odvetví ďalšom. Potenciálnym riešením je tak rekvalifikácia, avšak v niektorých prípadoch je veľmi nepravdepodobná, alebo prispôsobenie vzdelávacieho systému a štruktúry vzdelávania podmienkam trhu. Ide tak o prijateľnejšie riešenie, avšak realizovateľné v strednedobom až dlhodobom časovom horizonte.

Cyklická nezamestnanosť

Cyklická nezamestnanosť je forma nezamestnanosti, ktorá vzniká v čase, keď sa ekonomika nachádza vo fázi hospodárskej recesie, depresie alebo krízy a v prípade hospodárskeho vzostupu opäť zaniká. Jej základným rysom je, že výrazne klesá celkový dopyt po práci z dôvodu nízkych celkových výdavkov a outputu ekonomiky.

Definícia nezamestnanosti podľa Wikipedie

Nezamestnanosť je stav, pri ktorom sa časť pracovných síl nachádza mimo pracovný proces. Ako nezamestnaní sú označované práceschopné osoby, ktoré si na trhu práce nemôžu nájsť platené zamestnanie. Nezamestnanosť je následkom nerovnováhy medzi dopytom a ponukou na trhu práce. Tých, ktorí pracovnú silu ponúkajú, tzn. chcú sa zamestnať u tých, ktorí pracovnú silu potrebujú, je viac ako tých, ktorí túto pracovnú silu hľadajú.

Tri podmienky nezamestnanosti

Medzinárodný úrad práce definuje tri podmienky nezamestnanosti:

1. osoba je schopná práce – vekom, zdravotným stavom, osobnou situáciou
2. osoba má záujem pracovať – táto podmienka eliminuje tých, ktorí volia alternatívnu životnú stratégiu: sú zabezpečení inými príjmami, napr. zisk, výnos, renta, štipendium
3. osoby, ktoré sú aj napriek snahe nájsť si zamestnanie v daný okamih bez práce – snahou sa myslí pravidelná návšteva úradu práce, v rôznych krajinách, rôzne často, podľa legislatívy.

Nezamestnaní

Ak hovoríme o nezamestnanosti, predstavíme si na jednej strane nezamestnaných, teda evidovaných na úradoch práce a na strane druhej pracovníkov úradov práce plniacich si povinnosti, ktoré vyplývajú zo zákonov. Okrem toho k politike nezamestnanosti patria inštitúcie. Prostredníctvom nich úrady práce uplatňujú rekvalifikácie. Rekvalifikácie sú nástrojmi aktívnej politiky zamestnanosti. V poslednom čase sem patria aj organizácie. Tie sa zaoberajú poradenskou činnosťou pre nezamestnaných.

Typológia nezamestnaných

Nezamestnaní sa môžu rozdeliť do nasledovných skupín:

1. 5-7% nezamestnaných nechce pracovať a nikdy pracovať nebude. V každej krajine nájdeme takýchto „nezamestnateľných“ ľudí, ktorým vyhovuje sociálna sieť a stačia sociálne dávky. Občas si niečo privyrobia alebo ich živí niekto iný.
2. Skupina nezamestnaných, ktorá je evidovaná na úradoch práce preto, lebo úrad práce za nich platí v prvom rade zdravotné poistenie a ostatné platby do poistných fondov. Je to pre nich istým spôsobom výhodné. Napríklad, ak sa chcú starať o nezaopatrené deti. Úrad im nemôže zabezpečiť zamestnanie, preto sú naďalej evidovaní ako nezamestnaní.
3. Skupina tých, ktorí pracujú a pritom sú v evidencii úradov práce. Sú to pracujúci načierno – v zahraničí alebo u nás doma. Ich počet nie je známy.
4. Do tejto skupiny radíme asi polovicu z celkového počtu nezamestnaných, ktorí sú naozaj nedobrovoľne bez práce, majú záujem pracovať, ale niet kde.

Príčiny nezamestnanosti

Nezamestnanosť je problémom aj preto, že veľká časť produktívneho obyvateľstva nevyužíva alebo nechce využívať svoje schopnosti, to, čo získali vzdelaním. Spoločnosť do týchto ľudí investovala nemalé prostriedky a oni ich nezhodnocujú, nerozvíjajú, nemáme z nich žiadny osoh. Naopak, sú odkázaní na pomoc štátu a rozdeľujú sa medzi nich výnosy z daní pracujúcich. Ďalšou z príčin vysokej nezamestnanosti je zánik pracovných miest a nevytváranie nových.

Čo spôsobuje nezamestnanosť

Nezamestnanosť spôsobuje:

• efektívna práca – produkuje sa toľko ako pred 10 rokmi, ale to isté množstvo vyrába o pol milióna ľudí menej
• vytunelované podniky – v tomto období krachujú a prepúšťajú ľudí, je to dôsledok privatizácie, ktorá sa vymkla z rúk
• správanie sa podnikateľov, firiem – neplatia za tovar, služby a tým spôsobujú problémy
• banky neposkytujú úvery – v dôsledku privatizácie sú posudzované audítormi a tak banka z opatrnosti neposkytuje úvery.Podnikatelia nemajú tým pádom na investície, firmy sa nerozširujú a nevytvárajú pracovné miesta, lebo nemajú vlastné peniaze.

Pôsobenie nezamestnanosti na rôzne vekové skupiny

Rozvrstvením spoločnosti do troch skupín je možné ukázať, ako pôsobí strata zamestnania na rôzne vekové skupiny obyvateľstva:

• mladí ľudia – pre nich je zamestnanie a práca určitou formou vstupu do sveta dospelých, do sveta zodpovednosti, voľnosti a rešpektu. U mladých, ktorí opustia školu a nájdu si primerané zamestnanie, je možné sledovať mierne zlepšenie psychického stavu. Zatiaľ čo u neúspešných absolventov na trhu práce nie sú spozorované žiadne zmeny. V súvislosti s nezamestnanosťou klesá aj interakcia s ľuďmi, a preto je vhodné mať nejaké hobby alebo záujmovú činnosť, ktoré v sebe zahŕňajú viac kontaktu s ľuďmi podobného zmýšľania.
• občania stredného veku – strata zamestnania v tomto veku je ďaleko viac zničujúca ako u mladých ľudí. Je to dané hlavne nutnosťou prispôsobiť sa novým podmienkam, čo súvisí so zmenou životného štýlu, príjmu ako aj zdravotného stavu.
• dôchodcovia – odchod zo zamestnania má veľmi negatívne psychologické dopady, ale len v prípade nedobrovoľného odchodu. Takto vzniknutá strata zamestnania môže v značnej miere ovplyvniť alebo dokonca zničiť vzťahy v rodine, hlavne ak sa jedná o prípad, kedy prácu stráca muž. Niektorí jedinci začínajú vyhľadávať viac spoločnosti v podnikoch, silnejú väzby s predošlými spolupracovníkmi. Čo sa týka žien, je plno takých, ktoré si odchod do dôchodku nemôžu dovoliť. V porovnaní s mužmi sú však ženy odolnejšie voči vysoko stresujúcemu faktoru ako je napríklad odchod do dôchodku.

Strata zamestnania

Strata zamestnania a nemožnosť získať vhodnú prácu sa môže týkať každého je preňho traumatizujúcim zážitkom a pre plne angažovaných jedincov môže náhla strata zamestnania znamenať akúsi sociálnu smrť. Vo všeobecnosti sa chápe strata zamestnania ako krízová životná situácia spojená s nízkou životnou úrovňou, rezignáciou a pesimizmom. Pojem „nezamestnaný“ zasa evokuje dojem, že ide o človeka ktorý „nič nerobí“ a žije zo sociálnych dávok na úkor ostatných. Aj preto je dôležitá individuálna príprava na možnosť straty práce teda žiť a pracovať v podmienkach určitej neistoty.

Nové spoločenské problémy prinášajú so sebou nové potreby vzdelávania. Vzdelávanie dospelých je u nás do značnej miery orientované na trh práce, ale umožňuje aj celú šírku aktivít. Má tieto základné oblasti:

1. Profesijné vzdelávanie – zamerané na formovanie pracovných schopností zamestnancov (osôb, ktoré sú v pracovnom pomere). Je zamerané na doškoľovanie (prehlbovanie kvalifikácie), preškoľovanie (rekvalifikáciu) alebo rozvoj osobnosti zamestnanca.
2. Všeobecné a občianske vzdelávanie – zamerané na urýchlenie, dotváranie a prehlbovanie občianskej hodnotovej orientácie, občianskeho povedomia a vlastenectva, na sprístupňovanie informácií o právach a povinnostiach občanov,…
3. Sociokultúrne (záujmové) vzdelávanie – zamerané na rozvoj a kultiváciu osobných záľub, potrieb a záujmov v oblasti poznávania, vedy, techniky, umenia, realizované vo voľnom čase v miestnych a regionálnych kultúrnych a osvetových strediskách, inštitúciách, združeniach, spolkoch, kluboch,…
4. Vzdelávanie v sociálnej oblasti (v resocializácii) – zamerané na poskytovanie foriem vzdelávania znevýhodneným sociálnym skupinám (nezamestnaní, telesne postihnutí, etnické menšiny, utečenci a iní).

Nezamestnanosť je momentálne veľmi závažným problémom a hlavne v niektorých oblastiach narastá do neúnosnej miery. Má negatívne účinky hlavne na prežívanie nezamestnaného a čo je z ich hľadiska ešte tragickejšie, má veľmi veľký dopad na ich finančnú situáciu, životný štýl a životnú úroveň nezamestnaného i jeho rodinu. Pre človeka je to veľmi ťažké obdobie a každý sa s tým vyrovnáva po svojom. Niekto to zvládne lepšie, no na niektorých má nezamestnanosť veľmi drvivé účinky. Nezamestnanosť je problém, ktorý sa týka celej spoločnosti, nielen jednotlivcov. Aj keď sa štát snaží nezamestnanosť znížiť a nezamestnaných podporiť aspoň nejakou finančnou podporou, musíme si uvedomiť, že iba hmotný základ nestačí. Dôležitá je pre zvládanie nezamestnanosti nielen podpora finančná, ale aj emocionálna, ktorú by mali nezamestnaným poskytnúť hlavne ich životní partneri, manželia, manželky a deti.

Psychologické riziká dlhodobej nezamestnanosti

Jedným z najvážnejších rizík dlhodobej nezamestnanosti je zmena v oblasti životného štýlu. Dlhodobo nezamestnaný postupne stráca základné pracovné návyky, vytvára si nové, náhradné stereotypy. Čím dlhšie nezamestnanosť trvá, tým ťažšie nájde odvahu a motiváciu meniť tento novovytvorený životný štýl. Neraz si vytvára celé racionálne zdôvodnenia, prečo sa nemôže zamestnať, ktoré však obranou pred vlastnou neistotou a strachom zo zlyhania. Čím je človek dlhšie doma bez práce, tým viac narastajú obavy z možného úspechu, prestáva si veriť, zriedka upadá do apatie.” „Ďalši rizikový faktor dlhodobej nezamestnanosti je znižovanie napätia a obáv pomocou alkoholu, nadmerného fajčenia , prejedania sa, nadmerného užívania liekov a tiež užívanie drog. Všetky tieto aktivity znižujú energiu, podlamujú zdravie a v konečnom dôsledku vedú ku zníženie sebavedomia.” Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje teda vážne riziko nielen pre duševné ale aj pre telesné zdravie človeka.

Sociálna izolácia

Strata zamestnania vedie k sociálnej izolácii v dvoch zmysloch slova. Predsa samotné stratené zamestnanie je významním zdrojom sociálnych kontaktov, jeho strata vedie k prerušeniu ďaľších sociálnych kontaktov, ktoré s ním priamo nesúvisia. V priebehu nezamestnanosti dochádza k zníženiu frekvencie sociálnych stykov a to vo vzťahu k širšiemu okoliu, ba niekedy aj vo vzťahoch v rodine. Sociálnu izoláciu nemusíme vždy chápať tak, že vedie k fyzickému osamoteniu indivíduí či jednotlivých rodín. Rozhodne aj tento mechanizmus medzi nezamestanými pôsobí, pretože súvisí s volbou jejich životných stratégií v období nezamestnanosti. Sociálnu izoláciu nezamestnaných treba predovšetkým chápať ako jejich izoláciu od zamestnanej populácie. K tej môže dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb. Tento problém je zosilovaný v miestach, kde dochádza k hromadnej nezamestnanosti

Historické makroekonomické ukazovatele SR (nezamestnanosť, inflácia, HDP, obchodná a platobná bilancia, …) nájdete na stránke Ekonomika Slovenska.

Autor: Tomáš Černaj

Tento príspevok bol vytvorený 17.12.2008 a aktualizovaný 19.11.2022. Pozrite si ďalšie príspevky autora Tomáš Černaj.

Už ste čítali?

Zdroje a literatúra

• BUCHTOVÁ Božena a kolektív. 2002. Nezaměstnanost psychologický, ekonomický a sociálni problém. 2002. ISBN: 80-247-9006-8.
• FEDOREKOVÁ Miroslava. 2009. Zamestnanosť a sociálna politika: Mladí ľudia a trh práce. 5/2009. ISSN: 1336-5053.
• HONTYOVÁ Kajetana, LISÝ Ján, MAJDÚCHOVÁ. 2006. Základy ekonómie a ekonomika. vyd. Ekonóm, 2006. ISBN: 80-225-2137-X.
• JUREČKA Václav a kolektív. 2010. Makroekonomie. Prvé vydanie. Grada Publishing a.s., 2010. 336. ISBN: 978-80-247-3258-9.
• KOVAČKA Milan. 1992. Makroekonomika. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN: 80-08-01490-3.
• LISÝ Ján a kolektív. 2005. Ekonómia v novej ekonomike. Edícia ekonómia, 2005. ISBN: 80-8078-063-3.
• MARTINCOVÁ Marta. 2002. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Prvé vydanie. Edícia ekonómia, 2002. 131. ISBN: 80-89047-31-9.
• RIEVAJOVÁ Eva, STANEK Vojtech, KRAUSOVÁ Alena. 1997. Transformácia sociálnej sféry v Slovenskej republike (nezamestnanosť, sociálna práca). edícia Nová ekonómia, vyd. Sprint vfra, Bratislava, 1997. ISBN: 80-88848-16-4.
• SALIN Pascal. 1993. Makroekonómia. Elita. Bratislava, 1993. ISBN: 80-85323-5-6.
• SAMUESLSON Paul.A, NORDHAUS William D. 1992. Ekonómia I. 13.vydanie. Bradlo. Bratislava, 1992. ISBN: 80-7127-030-X.
• SAMUELSON, NORDHAUS. 2000. Ekonómia. 16.vydanie. Bratislava: Elita, 2000. 820. ISBN: 80-8044-059-X.