Hospodárske cykly

(, EuroEkonóm.sk ,  0)

Hospodárske cykly

Hospodársky cyklus

Hospodársky cyklus je opakujúci sa nesúlad medzi potenciálnym a skutočným hrubým domácim produktom HDP. Môže vzniknúť, ak existuje dopyt, ktorý presahuje možnosti ekonomiky zo strany ponuky, vtedy sa jedná o ponukový nesúlad. Ak je nízka produktivita práce a náklady sú vysoké, potom vzniká nesúlad. Vzťah medzi nesúladom skutočného a potenciálneho HDP (gross national product GNP) vysvetľuje Okunov zákon.

Termínom hospodársky cyklus označujeme všeobecne určitý typ kolísania súhrnnej ekonomickej aktivity. Prejavuje sa vzostupom (expanziou, konjunktúrou) alebo zostupom (recesiou, depresiou) základných makroekonomických veličín, i keď nie pri všetkých s rovnakým priebehom. Používanie slova cyklus naznačuje, že tieto zmeny majú periodický charakter.

Okunov zákon

  • každé 2% poklesu skutočného GNP vo vzťahu k potenciálnemu GNP zároveň znamená zvýšenie nezamestnanosti o 1%.
  • riešenie týchto problémov delí ekonómov na 2 skupiny:
    • dopytovo orientovaný smer ekonomického rastu (Keynes)
    • ponukovo orientovaný smer ekonomického rastu (neokonzervatívci, monetaristi)
    • priebeh výkonnosti ekon. má tvar pahorku ? hospodársky cyklus

Cyklický vývoj ekonomiky

Kolísajúci charakter ekonomiky, ktorý sa prejavuje v opakovanom náraste a poklese reálneho hrubého domáceho produktu, cenovej hladiny, miery nezamestnanosti a úrokových sadzieb sú prejavmi prebiehajúcich ekonomických cyklov. Ak hovoríme o cyklickom vývoji ekonomiky, máme na mysli určitú dlhodobú nepravideľnú periodicitu javov spojených s poklesom a rastom makroekonomických ukazovateľov. Cyklický vývoj však neprestavuje konečnú formu ekonomického cyklu. Dôležitý je trend vývoja ekonomiky. Predstavuje ho priamka, ktorá vo všeobecnosti môže mať klesajúci alebo rastúci charakter. Táto priamka určuje globálny a dlhodobejší smer vývoja ekonomiky. Ekonomické cykly sa prejavujú vo forme výkyvov od tejto priamky.

Ekonomický alebo hospodársky cyklus je pravidlené striedani vzostupných a zostupných fáz ekonomiky. Tvoria ho 4 fázy:

  1. kontrakcia (recesia) – fáza poklesu
  2. dno (sedlo) – bod ukončenia poklesu (bod dolného zvratu)
  3. expanzia – fáza rastu
  4. vrchol – bod ukončenia rastu (bod horného zvratu)

Kontrakcia

Recesia je fáza ekonomického cyklu, pre ktorú je charakteristický pokles a spomalenie ekonomickej aktivity. Rozpoznať ju možno na základe ukazovateľov reálneho hrubého domáceho produktu na štvrťročnej báze. Ak tento ukazovateľ zaznamená pokles v dvoch za sebou nasledujúcich štvťrokoch, znamená to, že ekonomika je vo fáze recesie. Za nedostatky tejto definície môžeme považovať nezohľadnenie ďaľších dôleţitých faktorov, ako je nezamestnanosť alebo spotrebiteľská dôvera.

Kontrakcia znamená oslabenie ekonomickej aktivity. V tejto fáze dochádza k zníženiu agregátneho produktu pod úroveň potenciálneho produktu. Pokiaľ sa ekonomika dostala pod úroveň dlhšiu ako 6 mesiacov, nastáva recesia. Hlboký a dlhodobý pokles nazývame depresia. Na depresiu pôsobí:

Vo fáze recesie produkcia stagnuje, trh sa snaží očistiť od prebytočnej produkcie, neefektívnosti vo výrobnom procese a ľudských zdrojov. To má za následok zníženie ziskov podnikov, zvýšenie miery nezamestnanosti a pokles HDP. Recesia môže byť tiež spúštacím mechanizmom depresie, ak ekonomická aktivita zaznamená veľký pokles. Takáto fáza môže a vačšinou aj trvá niekoľko rokov, pričom pojem depresia sa používa pre hlbokú alebo dlho trvajúcu recesiu.

Ukončenie tejto fázy ohraničuje dno ekonomikého cyklu.

Dno

Dno označujeme aj ako dolný bod zvrastu. Úroveň agregátneho produktu dosahuje najnižšiu úroveň. Investíčná aktivita je úplne utlmená. Vytvárajú sa predpoklady pre obnovenie rastu agregátneho produktu, napr. zásahom štátu do ekonomickej aktivity. Viac sa o ekonomickej a hospodárskej kríze dočítate v sekcii Hospodárska kríza.

Dno predstavuje najnižšiu úroveň, ktorú dosiahne reálny hrubý domáci produkt a zároveň aj ostatné ekonomické ukazovatele. Je to bod, v ktorom prechádza trh zbavovaním sa prebytočných produktov, nadbytočných pracovných síl a nevyužitých výrobných procesov. V tejto fáze sa trh samočinne očistí a ekonomika dosiahne bod, v ktorom sa prírastky makroekonomických ukazovateľov dostanú na nulové hodnoty. Ekonomický cyklus v tomto bode dosahuje svoje minimá. Dno je zároveň bodom zvratu, kedy sa obnovuje ekonomika, trhový systém sa znovu rozbieha a ekonomický cyklus sa dostáva do fázy expanzie.

Expanzia

Pri expanzii dochádza v ekonomike k oživeniu. Úroveň agregátneho produktu sa postupne viac a viac zvyšuje. Zvyšuje sa aj zamestnanosť a tiež rastú investície. Ekonomika sa dostáva do fázy vrcholu. Viac sa o ekonomickom raste dočítate v článku Ekonomický rast a stabilita.

Expanzia je fázou rastu makroekonomických veličín. V tejto fáze rastie reálny hrubý domáci produkt, klesá miera nezamestnanosti a zvyšuje sa výkonnosť ekonomiky. Je to fáza zväčšovania objemu alebo intenzity, naĺňania a rozpínania ekonomiky. Jej trvanie ohraničuje spravidla vrchol ekonomického cyklu.

Vrchol

Vrchol predstavuje horný bod vzrastu. Agregátny produkt dosahuje maximálnu úroveň. V tomto bode nastáva prehriatie ekonomiky. Postupne dochádza k poklesu ekonomickej aktivity a k poklesu agregátneho produktu.

Vrchol je horným bodom zvratu. Ozačuje vrchol ekonomického rastu kedy sa podobne ako pri dne prírastky makroekonomických ukazovateľov dostanú na nulové hodnoty, avšak s tým rozdielom, že pri dne sa menia tieto prírasky zo záporných na nulové a pri vrchole z kladných na nulové vzhľadom na predchádzajúcu fázu cyklu. Tento bod značí začiatok nového ekonomického cyklu.

Typy ekonomických cyklov

Ekonomické cykly sa z teoretického hľadiska rozdeľujú do skupín na základe dvoch hlavných ukazovateľov. Je nimi časová dĺžka ekonomického cyklu a jeho periodicita.

Dĺžku definuje vzdialenosť na časovej osi medzi dvoma po sebe nasledujúcimi vrcholmi ekonomického cyklu.

Periodicitou chápeme striedanie takto ohraničených cyklov. Tieto veličiny sledujeme na mesačnej a ročnej báze. Schumpeter rozlišoval tri základné typy hospodárskych cyklov. Ide o nasledujúce typy:

  • krátke cykly
  • stredne dlhé cykly
  • dlhé cykly

Kitchinove cykly

Kitchinove cykly sú krátke cykly, ktoré charakterizuje krátkodobé kolísanie reálneho produktu ako dôsledok sezónnych vplyvov a výkyvov. Príčiny môžu byť rôznorodé, od vplyvu počasia až po špecifiká alebo sezónnosť rôznych odvetví. Ich príčinou opakovania sú zásadné zmeny stavu zásob surovín, materiálu či medziproduktov. Doba trvania Kitchinových krátkych ekonomických cyklov je dva až tri roky.

Juglarove cykly

Juglarove cykly alebo stredne dlhé cykly vznikajú a prebiehajú v stredne dlhých ekonomických cykloch súvisia so zmenou v dopyte po investičných statkoch, t.j. strojoch, technologických zariadeniach a iných formách reálneho kapitálu.

Zmena dopytu je odvodená od zmeny úrokovej miery. Tieto typy cyklov majú dĺžku trvania od šesť do desať rokov.

Kondratievove (Kuznetsove) cykly

Kondratievove (Kuznetsove) cykly sú dlhé cykly, ktoré vznikajú v dlhom časovom horizonte, súvisia so zásadnými inováciami a objavmi a ich uvádzaním do praxe. Dobrým príkladom takýchto cyklov z histórie sú objavy a inovácie v oblasti dopravy ako parný stroj alebo počiatok automobilového priemyslu.

Tieto cykly sú úzko prepojené s technologickým pokrokom a využívaním progresívnych moderných technológií. Každá významná inovácia prináša ekonomike pozitívny vývoj počas relatívne dlhej doby. Preto môžu tieto cykly trvať štyridsať až šesťdesiat rokov. Jednotlivé literárne zdroje sa však v presnej definícií dĺžky týchto cyklov líšia.

Autor: EuroEkonóm.sk

Tento príspevok bol vytvorený 17.12.2008 a aktualizovaný 15.12.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora EuroEkonóm.sk.

Už ste čítali?


Zdroje a literatúra

  1. BALDWIN, R.; WYPLOSZ, CH.: The Economics of European Integration. London: McGraw-Hill, 2006. 2. vydanie. 464 s. ISBN 0077111192.
  2. CARLIN, W. – SOSKICE, D. 2006. Macroeconomics: Imperfections, Institutions and Policies. Oxford: OXFORD University press, 2006. ISBN 0-19-877622-5.
  3. COUVEIA S., CORREIA L.: Business cycle synchronisation in the Euro area: the case of small countries, April 2008. Springer-Verlag. 2008.
  4. CZESANÝ, S.: Hospodářský cyklus. Praha: Linde, 2006. 200 s. ISBN 80-720-1576-1
  5. FRANK, R., BERNANKE, B.: Ekonomie. Praha: Grada Publishing, 2003. 804 s. ISBN 80-247-0471-4.
  6. HOLMAN, R.: Makroekonomie. Praha: C.H.Beck, 2004. 1.vydanie. 424 s. ISBN 80-7179-764-2.
  7. HONTYOVÁ, K.: Makroekonómia 3. Bratislava: Iura Edition, 2005. 2. vydanie. 115 s. ISBN 80-8075-037-4
  8. JUREČKA V. a kolektív: Makroekonomie. Praha: Grada Publishing a.s., 2010. 1. vydanie, 332 s. ISBN 978-80-247-3258-9.
  9. LACINA L. a kol.: Měnová integrace: Náklady a přínosy členství v měnové unii. Praha: C.H.Beck. 2007. 548 s. ISBN 80-7179-560-5.
  10. LISÝ, J. a kolektív: Ekonómia v novej ekonomike. Bratislava: Iura Edition, 2005. 1.vydanie. 624 s. ISBN 80-8078-063-3.
  11. MUCHOVÁ E.: Makroekonómia otvorenej ekonomiky. Bratislava: Iura Edition. 2005. 160 s. ISBN 80-8078-023-4.
  12. RUSMICHOVÁ, L., SOUKUP, J. a kolektív: Makroekonomie. Slaný: Melandrium, 2002. 271 s. ISBN 80-86175-24-3.
  13. SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W. D.: Ekonómia 1. Bratislava: BRADLO, 1992. 13. vydanie. 419 s. ISBN 80-7127-030-X.
  14. SAMUELSON, P. A., NORDHAUS, W. D.: Ekonomie. Praha: NS Svoboda, 2008. 18.vydanie. 800 s. ISBN: 80-205-05.
  15. SCHUMPETER, J. A.: Business Cycles: A Theoretical Historical and Statistical Analysis of the Capitalist Process. 1989. 461 s. ISBN-10 0879912634.
  16. ŠIKULOVÁ, I.: Konvergencia v procese európskej menovej integrácie. Ekonomický ústav SAV. Bratislava , 2006. ISBN 80-7144-155-4
  17. VARVRINEC, F. a kolektív: Makroekonómia pre bezpečnostný manažment. Košice: Multiprint, 2005. 166 s. ISBN 80-969148-6-3
  18. VINCÚR, P.: Makroekonomická analýza a prognóza. Bratislava: Sprint vfra, 2000. 298 s. ISBN 80-88848-65-2

Pridaj komentár