Financovanie malých a stredných podnikov

Malé a stredné podniky

Malé a stredné podniky sa na Slovensku začali náhle rozvíjať v rokoch 1991-1992, a to predovšetkým v dôsledku privatizácie a transformácie slovenskej ekonomiky. Zrod a rozvoj malých a stredných podnikov v tomto období možno spájať najmä s rozpadom väčších štátnych podnikov počas veľkej privatizácie, ale aj s liberalizáciou obchodu, ktorá úzko súvisí so vznikom značného objemu MSP so zahraničnou majetkovou účasťou. Rozvoj malých a stredných podnikov bol v tomto období podmienený aj vrátením majetku obyvateľom v procese reštitúcií.

Momentálne je možné viac ako 99 % podnikov v Európe začleniť do kategórie malých a stredných podnikov, pričom je v tomto sektore zamestnaných vyše 66% práceschopného obyvateľstva. MSP sa značne zúčastňujú aj na tvorbe HDP, a to v rozsahu 50-70%, čo je jedným z dôvodov ich veľkého významu pre jednotlivé európske krajiny, rovnako aj pre slovenskú ekonomiku.

Charakteristika kategórie malých a stredných podnikov

Podľa novej európskej definície MSP, ktorá je v platnosti od 1. jan. 2005 možno organizáciu považovať za malý a stredný podnik ak spĺňa nasledujúce podmienky:

• „je podnikom, ktorý je zapojený do ekonomickej aktivity,
• má menej ako 250 zamestnancov,
• má ročný obrat nepresahujúci 50 miliónov EUR, alebo má konečnú bilanciu nepresahujúcu 43 miliónov EUR,
• podnik je autonómny.“

Kategorizácia MSP a mikropodnikov v EÚ od 1.1.2005:

• mikro podniky: 1-9 zamestnancov, ročný obrat a/alebo menej než 2mil. €, bilancia menej než 2 mil.€
• malé podniky: 10-49 zamestnancov, ročný obrat 2-10mil. €, bilancia 2-10 mil.€
• stredné podniky: 50-249 zamestnancov, ročný obrat 10-50mil. €, bilancia 10-43 mil.€

Vymedzenie MSP v súlade s kvalitatívnymi kritériami sa zakladá na vysvetľovaní špecifických znakov a podstaty MSP. Autorka Strážovská, Ľ. uvádza, že MSP sa odlišujú od veľkých podnikov na základe špecifickej úzkej spojitosti medzi samotným podnikom a jeho majiteľom, ktorá sa spája s dvomi princípmi:

• osobný princíp – podnikateľ je hybnou silou rozhodovacieho procesu podniku. Má prehľad o všetkých činnostiach a procesoch v podniku a zároveň udržiava priamy kontakt so zamestnancami, dodávateľmi a zákazníkmi. Podnikateľ v malom podniku vymedzenom kvalitatívnymi znakmi pracuje sám, pričom s administratívnymi úkonmi mu pomáhajú členovia jeho rodiny. Za stredné podniky podľa kvalitatívnych znakov možno považovať také, v ktorých podnikateľ nepracuje iba v oblasti výroby, služieb alebo obchodu, ako je tomu v malých podnikoch, ale zároveň vykonáva aj ďalšie úlohy.
• dôležitý je tiež princíp jednoty riadenia a kapitálu, ktorý predstavuje kvalitatívne kritérium, vyjadrujúce, že podnikateľ a vlastník podniku je tá istá osoba. Podnikateľ okrem riadenia podniku zároveň ručí za záväzky podniku svojím majetkom. Z uvedeného vyplýva, že podnikateľ je samostatný a nezávislý v procese rozhodovania a vedenia podniku.
  Okrem uvedených princípov musia malé a stredné podniky tiež spĺňať kritérium, podľa ktorého maximálne 25% kapitálu a hlasovacích práv malého alebo stredného podniku môžu vlastniť iné podniky.

Výhody a prednosti MSP

Autor Hudec O. a kol. pripomína, že malé a stredné podniky významne prispievajú k rozvoju ekonomiky, najmä tým, že majú potenciál vytvárať veľké množstvo pracovných miest a sú vysoko inovatívne. Na rozdiel od veľkých podnikov sa MSP orientujú na lokálny trh, svojím zákazníkom poskytujú špecifický sortiment. Malé a stredné podniky charakterizuje aj ich flexibilnosť, majú schopnosť pružne reagovať a prispôsobovať sa meniacemu sa trhovému dopytu, výhodou malých a stredných podnikov je taktiež prechovávanie osobného vzťahu k zákazníkom, ale aj k pracovníkom a dodávateľom. Dokážu vytvárať dobré pracovné prostredie a prispievať k zlepšovaniu podnikových vzťahov. Medzi ďalšie výhody MSP patrí veľmi jednoduchá organizačná štruktúra, nenáročnosť na administratívnych a riadiacich pracovníkov, možnosť rozvíjania podnikateľských zručností rodinných príslušníkov v rámci rodinného podnikania.

Rodinné podniky v rámci kategórie MSP

Do kategórie malých a stredných podnikov možno zaradiť aj veľkú časť rodinných podnikov. Legislatíva SR nedefinuje kategóriu rodinný podnik.

Na základe názoru autorky Strážovskej, Ľ., ktorá sa venuje aj problematike rodinného podnikania, je rodinný podnik tvorený členmi rodiny, prípadne viacerých generácií rodiny alebo manželmi. Zároveň je týmito subjektmi finančné kontrolovaný. Zároveň možno za rodinný podnik určiť taký podnik, ktorý spĺňa minimálne jedno z uvedených kritérií:

• „majiteľ považuje svoj podnik za rodinný podnik,
• majiteľ má v úmysle odovzdať svoj podnik blízkemu príbuznému,
• okrem majiteľa pracuje ako riadny zamestnanec iný člen rodiny, ktorý je súčasťou každodenného riadiaceho procesu podniku.“

Štruktúra zdrojov financovania MSP

Kraus, J. a kol. definuje v Akademickom slovníku cudzích slov financovanie ako „získavanie a používanie peňažných prostriedkov na zabezpečenie chodu alebo rozvoja rôznych ekonomických činností.“

Autor Pavlík, A. sa zmieňuje o skutočnosti, že MSP často trpia obmedzeným prístupom k niektorým finančným zdrojom, pretože ich možno považovať za vysoko rizikové podniky s krátkou životnosťou. Pri súčasnej existencii alternatívnych kapitálových zdrojov majú však MSP viac možností financovania, ako tomu bolo na prelome tisícročí.

Financovanie podnikateľských aktivít z interných zdrojov

Na základe publikácie Vebera, J. a kol. možno zaradiť k najdôležitejším interným zdrojom financovania zisk a odpisy, pričom práve odpisom, ktoré definuje ako „peňažné vyjadrenie postupného opotrebenia dlhodobého majetku za určité obdobie“, pripisuje viacero predností.

Na rozdiel od zisku, sú podľa uvedenej publikácie, odpisy stabilným interným finančným zdrojom a sú zároveň pre podnik výhodnejšie, pretože nepodliehajú zdaneniu. Odpisy podnik získava inkasom tržieb, ktoré následne môže využiť na krytie prevádzkových nákladov, splácanie dlhov alebo na financovanie rozvoja podniku. Výška odpisov závisí od rozsahu a ocenenia investičného majetku, použitej metódy odpisovania a od odpisových sadzieb.

V publikácií Vebera, J. a kol. nachádzame tiež myšlienky, týkajúce sa samofinancovania, teda financovania zo zisku. Ako výhodu samofinancovania uvádza, že podniku nevznikajú náklady na cudzie zdroje, ani ďalšie záväzky. Podnik v tomto prípade nepodstupuje finančné riziko súvisiace so zadlžením. Prostredníctvom zisku môže financovať aj rizikovejšie projekty, na ktoré by bolo veľmi obtiažne získať cudzie zdroje. Pri tomto type financovania je nevyhnutnosťou tvorba zisku v dostatočnom objeme, a preto zisk nemožno považovať za stabilný zdroj financovania.

Pôvodný vklad vlastníka

Autorka Režňáková, M. vo svojej publikácií týkajúcej sa efektívneho financovania rozvoja podnikania poznamenáva, že investovaním vlastných zdrojov, spravidla úspor, do podnikania dáva podnikateľ najavo, že je schopný zrealizovať svoj podnikateľský plán. V prvom štádiu podnikateľskej činnosti podnik nemôže očakávať podporu od profesionálnych investorov, keďže nemá žiadnu podnikateľskú históriu a nedokáže poskytnúť záruku vrátenia a zhodnotenia investovaného kapitálu.

Externé zdroje financovania MSP

Medzi hlavné externé zdroje financovania malých a stredných podnikov radíme:

• verejné zdroje ako zdroj financovania MSP
• financovanie MSP z fondov EÚ
• bankový úver ako zdroj kapitálu pre MSP
• iné zdroje financovania MSP

Verejné zdroje ako zdroj financovania MSP

Jednou z najlepších alternatív získavania finančných zdrojov, ktorá však nie je malými a strednými podnikmi dostatočne využívaná, je obrátiť sa na štátne inštitúcie, ktoré sa zameriavajú na pomoc malým a stredným podnikom v ich rozvoji. Okrem financovania rozvíjajúcich sa podnikov sa tieto inštitúcie orientujú aj na finančnú pomoc novovzniknutým podnikom, ktoré majú často problém s nedostatkom vlastného kapitálu pri začiatkoch podnikateľskej činnosti. Takýchto inštitúcií je na Slovensku viacero. V tejto podkapitole sa budeme venovať jednotlivým inštitúciam a spomenieme formy finančnej pomoci, ktoré ponúkajú malým a stredným podnikom.

Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania

NARMSP (Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania), založená v roku 1993 na základe spoločnej iniciatívy vlády SR a Európskej únie, je najdôležitejším orgánom zameriavajúcim sa na pomoc MSP na Slovensku.

K primárnym cieľom NARMSP v oblasti MSP možno zaradiť: „

• stimulácia rastu sektora MSP,
• zvyšovanie konkurencieschopnosti MSP,
• internacionalizácia – prienik na nové trhy,
• uľahčenie prístupu MSP ku kapitálovým zdrojom.“

Majková, M. uvádza, že prioritou NARMSP je vyvíjať snahu o posilnenie prístupu MSP k finančným zdrojom, a to prostredníctvom krátkodobých pôžičiek, strednodobých úverov, resp. priamych investícií formou rizikového kapitálu. NARMSP sa však snaží posilniť prístup k týmto finančným zdrojom za výhodnejších podmienok ako komerčné banky.

Mikropôžičkový program NARMSP

„Program sa zameriava na rozvoj malého podnikania, zvýšenie miery prežitia malých a začínajúcich podnikateľov, vytváranie podmienok na udržanie zamestnanosti a tvorbu nových pracovných miest v regiónoch Slovenska, a to prostredníctvom riešenia problému prístupu malých podnikateľov ku kapitálu.“

Cieľom mikropôžičkového programu je podľa NARMSP sprístupniť MSP, s počtom zamestnancov nižším ako 50, tzv. mikropôžičku (úver) za priaznivých podmienok, pričom táto mikropôžička predstavuje určitú formu pomoci pri začiatku, ustálení a rozvíjaní podnikateľskej činnosti. Mikropôžička môže tiež slúžiť ako forma podpory pri prekonávaní prechodných problémov súvisiacich s financovaním podnikateľských aktivít.
Mikropôžičku môžu podnikatelia využiť na nákup hnuteľného a nehnuteľného investičného majetku, na obnovu a opravy prevádzkových priestorov a technológií, ale aj na nákup zásob, surovín, materiálu, či tovaru. Najnižšia výška mikropôžičky je 2500 EUR a jej maximálna výška je 50000 EUR pri dobe splatnosti 6 mesiacov až 4 roky.
Bližšie informácie o mikropôžičke získavajú uchádzači priamo v NARMSP alebo v v poradenských centrách spolupracujúcich s NARMSP. Medzi takéto poradenské centrá patria Centrá prvého kontaktu, podnikateľské a inovačné centrá, regionálne poradenské a informačné centrá a tiež Fond Fondov.

Slovenská záručná a rozvojová banka

Autorka Majková, M. informuje, že Slovenská záručná a rozvojová banka, ktorá aj napriek tomu, že má právnu formu akciovej spoločnosti, je bankou, v ktorej stopercentným akcionárom je štát, konkrétne Ministerstvo financií SR. Podľa jej publikácie má SZRB významné postavenie v oblasti pomoci, týkajúcej sa financovana malých a stredných podnikov. Na rozdiel od komerčných bánk podporuje aj začínajúce malé a stredné podniky.

Dôležité je tiež poznamenať, že SZRB sa zameriava na poskytovanie bankovej pomoci kombinovanou metódou, pretože popri bankových zárukách poskytuje malým a stredným podnikateľom úvery i nenávratné finančné prostriedky.

Podľa informácií od SZRB možno konštatovať, že od roku 2003 začala SZRB uplatňovať nový systém poskytovania bankových záruk, a to poskytovanie bankových záruk s priamym a nepriamym zabezpečením. Tento nový systém umožňuje rozdelenia rizika medzi SZRB, partnerský subjekt a klienta.

Medzi najvýznamnejšie úverové produkty SZRB, ktoré banka poskytuje s cieľom zjednodušiť prístup novovzniknutým, ale aj existujúcim MSP k úverom patria Úver PODNIKATEĽKA aMIKROúver. Okrem už spomenutých produktov, poskytuje SZRB aj Úver PODNIKANIE MLADÝCH. Cieľom poskytovania daného úveru je pomoc mladým podnikateľom formou poskytnutia počiatočného kapitálu.

EXIMBANKA SR a jej bankové produkty pre MSP

Hlavným zámerom Eximbanky, ako špecializovanej štátnej finančnej inštitúcie, je podpora slovenského exportu, predovšetkým výrobkov s vysokou pridanou hodnotou a zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských exportérov pri snahe uplatniť sa na zahraničných trhoch. Podporu exportu realizuje EXIMBANKA prostredníctvom poistných, záručných a úverových produktov.

MSP využívajú na financovanie svojej exportnej činnosti najmä bankové produkty EXIMBANKY. K najdôležitejším kritériam, ktoré EXIMBANKA zohľadňuje pri rozhodovaní o poskytnutí úveru sú bonita žiadateľovho projektu a jeho úveruschopnosť. Rozsah zabezpečenia úverov alebo záruk je posudzovaný na základe typu a miery rizika obchodu, a zároveň zohľadňuje finančný stav žiadateľa.

EXIMBANKA poskytuje exportérovi prostredníctvom svojich bankových produktov priame financovanie exportného kontraktu, rôzne formy záruk, umožňuje zjednodušiť financovanie vývozného kontraktu prostredníctvom refinančných úverov od komerčných bánk, oproti akontačnej záruke uľahčuje získanie preddavku od zahraničného zákazníka, výrobcom poskytuje investície na financovanie zariadení slúžiacich na produkciu výrobkov pre zahraničné trhy.

Medzi najčastejšie typy priamych úverov poskytovaných EXIMBANKOU malým a streným podnikom možno považovať nasledujúce:

• Financovanie vývozných odberateľských úverov – úver využívaný dlžníkom na financovanie záväzkov voči exportérovi.
• Úvery na financovanie investície – sú spravidla dlhodobé úvery s dobou splatnosti dlhšou ako 3 roky, ktoré slúžia na financovanie dlhodobých finančných potrieb vývozcu súvisiacich s rozšírením jeho vývozných aktivít.
• Úvery na nákup a modernizáciu technológie a súvisiacej infraštruktúry – poskytuje EXIMBANKA na financovanie nákupu, prípadne modernizácie technológie a infraštruktúry, ktorú exportér využíva pri spracovávaní surovín, výrobe výrobkov alebo pri poskytovaní služieb, určených k exportu.
• Zmenkové úvery na pohľadávky – slúžia na financovanie pohľadávok po uskutočnení vývozu.
• Úvery na podporu vývozu – prostredníctvom tohto typu úveru EXIMBANKA financuje najmä materiálové, ale aj iné náklady, ktoré súvisia s realizáciou zmluvy o vývoze.

Financovanie MSP z fondov EÚ

Štrukturálne fondy sú finančným nástrojom štrukturálnej politiky, ktorej cieľom je znižovanie rozdielov medzi regiónmi EÚ a podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti. V súčasnom rozpočtovom a programovom období 2007-2013 tvoria štrukturálne fondy jednu tretinu z celkového rozpočtu EÚ. Pre malých a stredných podnikateľov sú štrukturálne fondy potenciálnym zdrojom financovania.

Európsky fond regionálneho rozvoja

EFRR bol vytvorený v roku 1975 a v súčasnosti patrí k základným nástrojom regionálnej politiky, pričom prispieva k znižovaniu a odstraňovaniu nerovnováhy v jednotlivých regiónoch EÚ.
Pre programové obdobie 2007- 2013 si EFRR kladie za cieľ zvýšiť nielen tvorbu, ale aj konkurencieschopnosť MSP a preto spolufinancuje činnosti v nasledujúcich oblastiach:

• podnikanie, konkurenčná schopnosť a inovácie MSP,
• skvalitňovanie miestneho a regionálneho prostredia pre MSP,
• investovanie do ľudských zdrojov,
• medziregionálna a cezhraničná kooperácia MSP.

Európsky sociálny fond

Autorka Šúbertová, E. a kol. v rámci svojej publikácie poznamenáva, že „na obdobie 2007-2013 poskytuje ESF podporu na predvídanie a riadenie ekonomických a sociálnych zmien s viacerými možnosťami podpory MSP.“

V publikácií tiež nachádzame informácie o oblastiach, na ktoré sa zameriava ESF v rámci svojho cieľa Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť:

• rozširovanie možností prístupu k zamestnaniu,
• zlepšenie prispôsobivosti podnikov, vrátane samotných pracovníkov,
• podpora partnerstiev pre zmenu v oblasti zamestnanosti a začlenenia,
• pomoc znevýhodneným osobám v oblasti sociálneho zaradenia a uľahčenie prístupu na trh práce prostredníctvom boja proti diskriminácií.

Kohézny fond

Podľa autora Pavlíka A. bol Kohézny fond založený ako fond solidarity v 90. rokoch 20. storočia na pomoc štyrom najmenej prosperujúcim členským krajinám, a to Grécku, Írsku, Španielsku a Portugalsku. V tomto období bol HDP týchto krajín na jedného obyvateľa nižší ako 90% priemeru EÚ. S pomocou prostriedkov z kohézneho fondu tieto 4 najmenej prosperujúce členské krajiny splnili konvergenčné kritéria na základe ktorých vstúpili do eurozóny a zároveň vybudovali modernú infraštruktúru.
V súčasnosti Kohézny fond finančne prispieva k realizácii projektov týkajúcich sa oblasti životného prostredia, infraštruktúry dopravy a transeurópskych sietí. Okrem spomenutého financuje prípravné štúdie spojené s týmito projektmi a opatrenia technickej podpory. Podmienkou na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu je aj naďalej HNP na obyvateľa nižší ako 90% priemeru Spoločenstva. Rozpočet Kohézneho fondu v plánovacom období 2007-2013 je 61 mld. EUR.

Bankový úver ako zdroj kapitálu pre MSP

Financovanie formou bankových úverov sa v posledných rokoch stáva pre malých a stredných podnikateľov prístupnejšie. Aj napriek tomu, že v poslednom období došlo k miernemu zníženiu úrokových sadzieb, čo sa týka podnikateľských úverov, poskytovanie nových úverov sa rozbieha len veľmi pomaly. Dôvodom tejto skutočnosti je, že komerčné banky požadujú od podnikateľov určitú podnikateľskú históriu a tiež vysoké záruky.

Získanie krátkodobého úveru, teda úveru s lehotou splatnosti do 1 roka, je zvyčajne pre podnik menej finančné náročné, pretože v kratšom časovom horizonte nie je riziko banky natoľko vysoké. Čím je doba splatnosti úveru dlhšia, tým je riziko banky väčšie. Za podstúpenie rizika požaduje banka vyšší výnos, čo sa odráža vo vyššej cene za poskytnutie úveru. V tomto prípade podnik platí vyšší úrok a tiež výdavky súvisiace so získaním kapitálu. Druhým faktorom, ktorý vo významnej miere ovplyvňuje cenu bankového úveru je bonita podniku. Bonita podniku sa odvíja od výšky generovaného zisku z prevádzkovej činnosti, pohľadávok a záväzkov podniku, výšky podielu vlastného kapitálu na cudzom kapitáli.

K najvýznamnejším formám krátkodobých bankových úverov slúžiacich na krytie prevádzkových potrieb patria:

• kontokorentný úver – bezúčelový úver, ktorý poskytuje komerčná banka na prekonanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami podniku. Kontokorentný úver je zvyčajne podnikom čerpaný krátkodobo a periodicky. Banka stanoví debetný zostatok bežného účtu, podnik následne automaticky čerpá a spláca debetný zostatok v závislosti od toku peňažných prostriedkov v podniku.
• revolvingový úver – je forma úveru, ktorú banka opakovane poskytuje podniku na financovanie jeho obežného majetku. Pravidlom pri poskytovaní revolvingového úveru je dohoda banky a podniku, týkajúca sa úverového limitu, ktorý je následne podnikom čerpaný na konkrétny účel. Banka môže regulovať čerpanie úverového limitu, a to na žiadosť podniku, spravidla v mesačných intervaloch.

Medzi ďalšie formy krátkodobých úverov využívaných MSP možno zaradiť:

• krátkodobý úver na vopred dohodnutý účel – najčastejšie poskytujú komerčné banky podnikom na splatenie pohľadávok pre odberateľov, na vyplatenie miezd zamestnancom, zásoby a pod.
• eskontný úver – poskytne banka odkúpením krátkodobých cenných papierov podniku pred lehotou ich splatnosti. Banka si v čase odkúpenia cenného papiera podnikom odčíta zo sumy uvedenej na cennom papieri diskont, ktorý predstavuje pre banku úrok za poskytnutie eskontného úveru.
• Negociačný úver – je modifikáciou eskontného úveru pre zahraničné obchodné operácie. Negociačná banka odkúpi na žiadosť dovozcu zmenku od vývozcu.
• lombardný úver – je poskytovaný obchodnou bankou na základe zabezpečenia obchodovateľným majetkom podniku, napríklad cennými papiermi a pod.

Strednodobé úvery sú podľa Pavlíka A. úvery s dobou splatnosti 1-4 roky a dlhodobé úvery patria k úverom s lehotou splatnosti dlhšou ako 4 roky. Podniky ich zvyčajne využívajú na pokrytie svojich investičných nákladov.

K najvýznamnejším formám dlhodobých bankových úverov patrí investičný úver. Je poskytovaný bankou výhradne na dohodnutý účel, na prekonanie časovej nevyváženosti medzi tvorbou a potrebou finančných zdrojov na financovanie investícií do budov, strojov, zariadení, technológií potrebných k rozvoju podnikateľskej činnosti. Zvyčajne je zabezpečený predmetom investície.

Ďalšou formou bankového úveru, ktorý malé a stredné podniky využívajú predovšetkým na financovanie nákupu nehnuteľností je hypotekárny úver, ktorý býva zabezpečený nehnuteľnosťou.

Iné zdroje financovania MSP

Venture (rizikový) kapitál

Podľa autoriek Nývltovej a Režňákovej sa pojmom venture kapitál bežne označuje taký kapitál, ktorý investor vkladá do projektu s neistou budúcnosťou. V prípade priaznivého vývoja projektu investor dosiahne vysoké zhodnotenie svojej investície. Venture kapitál využívajú na svoje financovanie predovšetkým novovzniknuté podniky, ktoré zatiaľ nedosahujú zisk, ale už vyčerpali vlastné zdroje financovania. Vzhľadom na to, že tieto podniky nemajú ani dostatok hmotných aktív, nie je možné ich financovanie prostredníctvom bankových úverov. Venture kapitál využívajú podniky aj na financovanie ďalšieho rozvoja úspešných projektov a rastu podniku. Venture kapitál vystupuje formou fondov rizikového kapitálu, ktoré možno z hľadiska právnej formy zaradiť medzi tzv. limited partnership, ktoré boli vytvorené výhradne pre investorov rizikového kapitálu.

V prípade, že chce podnik získať rizikový kapitál, musí investora zaujať originálnym nápadom, ktorý je súčasne realizovateľný. Investor venture kapitálu často neposkytuje podniku iba finančné zdroje, ale zároveň sa zapája aj do riadenia a rozhodovacieho procesu v podniku. V prípade, ak je vývoj podniku nepriaznivý, investor sa snaží čo najrýchlejšie ukončiť investíciu a vložený kapitál získať späť.

Fond Fondov

Autorka Sirotková, A. v publikácií Podnikanie informuje o okolnostiach vzniku fondu. Fond Fondov bol založený v roku 1994 ako dcérska spoločnosť NARMSP, pričom cieľom bolo vytvorenie spoločnosti orientovanej na pomoc MSP a spravujúcej Fond štartovacieho kapitálu. Počas svojho pôsobenia poskytol Fond Fondov finančnú pomoc viac ako 140 firmám, čím pomohol vytvoriť, resp. udržať približne 1000 pracovných miest.

Spoločnosti Fond Fondov sa podľa autorky Sirotkovej, A. zameriava na nasledujúce činnosti:

• poskytuje finančnú pomoc na podporu vzniku a rastu MSP
• v prípade, že žiadatelia požadujú vyššiu finančnú čiastku, ako je maximálna hranica jednotlivých fondov, spoločnosť Fond Fondov vyhľadáva partnerov na spolufinancovanie týchto projektov
• poskytuje konzultácie žiadateľom projektov a tiež poradenstvo firmám, ktoré sa nachádzajú v jeho portfóliu

Fond Fondov zastrešuje nasledujúce fondy rizikového kapitálu:

• Fond štartovacieho kapitálu – zameriava sa na podporu malých a stredných podnikov v rámci celej Slovenskej republiky.
• Fond INTEG – zameriava sa na podporu inovatívnych projektov podnikov, ktoré sú zaradené do technologických inkubátorov v Bratislave a Sládkovičove.
• Regionálny fond štartovacieho kapitálu – je určený na podporu MSP konkrétne v banskobystrickom, žilinskom, košickom a prešovskom kraji.
• Fond SISME – umožňuje financovanie inovatívnych firiem z celého územia SR.
• Slovenský rozvojový fond – bol založený Slovenskou Sporiteľňou a NARMSP. Podporuje fungujúce spoločnosti z územia celej SR, ktoré sa nachádzajú vo fáze rozvoja.
• Mikroúverový fond – zameriava sa na poskytovanie úverov podnikateľským subjektom v rámci okresov bratislavského a trnavského kraja
• Fond Seed Capital, k.s. – jeho prostriedky sú určené prevažne na podporu novo zakladaných, mladých a inovatívnych MSP v rámci celej SR.
• Rozvojový fond pre malé a stredné podnikanie, a.s. s kontribúciou domáceho súkromného kapitálu s pôsobnosťou v rámci celého územia Slovenska.

Slovensko-americký podnikateľský fond

Poskytuje perspektívnym slovenským malým a stredným podnikateľom financovanie projektov prostredníctvom rizikového kapitálu a poradenské služby. SAEF ponúka MSP kapitál v rozmedzí 50 tis. USD – 4 mil. USD formou úveru, majetkovej účasti v spoločnosti alebo ich kombináciou, a to prostredníctvom Malého úverového programu a Priamych investícií. Aj napriek komerčnému základu je cieľom SAEF podpora hospodárskeho rastu, konkurenčnej schopnosti MSP a zamestnanosti.

Business Angels

Forma netradičného financovania spájajúca sa zvyčajne s financovaním netradičných podnikateľských zámerov a podnikania v začiatočných fázach podnikateľského cyklu. Business Angels sú súkromní investori, zvyčajne úspešní podnikatelia, resp. manažéri, ktorí investujú časť svojho kapitálu (v Európe bežne 25 000 – 250 000 eur) do MSP, a to zvyčajne vo svojom regióne a odbore. Zároveň ponúkajú malým a stredným podnikateľom svoje skúsenosti, zručnosti a styky. Business Angels pôsobia v podstate ako sprostredkovatelia vybudovaných stykov a ako koučovia vznikajúcich podnikov. Neláka ich iba zisk vyplývajúci z investície do MSP, ale aj dobrodružstvo a výzva.

Slovak Business Angels Network

SBAN je sieť, ktorá sa zameriava na podporu malých a stredných podnikateľov prostredníctvom Business Angels investovania. Cieľom SBAN je okrem zvyšovania povedomia o Business Angels investovaní aj vyhľadávanie potenciálnych Business angels investorov a sprostredkovanie kontaktu medzi malými a strednými podnikmi žiadajúcimi o financovanie a investormi. Východiskom systému SBAN je databáza určená pre spárovanie vhodných dopytov od podnikateľských subjektov a ponúk investorov.

Stručný záver

Problémom MSP často nie je nedostatok zdrojov financovania, ale nedostatok znalostí a informácií, ako finančné zdroje získať. Rozhodnutie o výbere zdroja financovania sprevádza a ovplyvňuje podnik počas celej jeho existencie. Zvoliť si správny zdroj financovania podniku je preto minimálne natoľko dôležité, ako nájsť oblasť podnikania, v ktorej bude podnikateľ úspešný.

Keďže MSP často disponujú iba obmedzeným množstvom vlastných zdrojov, majú možnosť uchádzať sa o podporu zo strany fondov EÚ a štátnych inštitúcií, akými sú NARMSP, SZRB alebo Eximbanka SR.

Ďalšou alternatívou, ako získať potrebné finančné prostriedky je požiadať o úver komerčnú banku. Podniky s nižšou bonitou majú možnosť po vyčerpaní úspor osloviť rodinu a priateľov, prípadne snažiť sa zaujať napr. inovatívnym projektom súkromného investora alebo niektorý z fondov rizikového kapitálu.

Autor: Ivana

Tento príspevok bol vytvorený 26.6.2015 a aktualizovaný 9.8.2020. Pozrite si ďalšie príspevky autora Ivana.