Ekonomika Španielska

Španielsko je súčasťou svetadiela, ktorý sa nazýva Európa a patrí medzi krajiny juhozápadnej Európy. Hlavná časť juhozápadnej Európy je Pyrenejský polostrov, na ktorom leží Španielsko spolu s Portugalskom. Rozlohou je Európa druhým najmenším svetadielom, ale počtom obyvateľov je druhou najľudnatejšou časťou zemegule.

Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín. Zlé meno Španielsku robí teroristická organizácia ETA, ktorá vyhlasuje, že Baskovia sú samostatný národ s bohatou históriou siahajúcou až do rímskych čias.

• Oficiálny názov krajiny: Španielske kráľovstvo (Estado Espanol)
• Hlavné mesto: Madrid
• Celková rozloha: 504 782 km²
• Počet obyvateľov: 46,1 mil.
• Národnostné zloženie: Španieli – 73%, Katalánci – 18%. Baskovia – 2,5%, Iní – 6,5%
• Náboženstvá: rímskokatolícke – 94%, iné – 6%
• Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
• Hlava štátu: kráľ
• Forma vlády: parlamentná demokracia
• Úradné jazyky: španielsky, katalánsky, galícijský, baskický, valencijský
• Mena: euro (predtým španielska peseta ESP)
• Vstup do EÚ: január 1986

Španielsko, alebo Španielske kráľovstvo je krajina, ktorá sa nachádza v juhozápadnej Európe a zaberá päť šestín plochy Pyrenejského polostrova. Od afrického svetadielu ho na juhu oddeľuje Gibraltársky prieliv. Jeho pevnina hraničí na juhu a východe so Stredozemným morom, na severe hraničí s Francúzskom, na severozápade ho obmýva Biskajský záliv a na západe s Atlantickým oceánom a Portugalskom. K územiu Španielska patria aj Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori a Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne pri pobreží Afriky.

Názov krajiny sa používa od roku 1516, keď spojením Aragónska a Kastílie vznikol dnešný štát. Vlastný názov España vychádza z latinského názvu rímskej provincie Hispania.

História Španielska

Existencia človeka na Pyrenejskom polostrove je dokázaná už v staršej dobe kamennej. Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z doby stredného paleolitu objavené v jaskyni Altamira, ktoré boli vytvorené približne pred 15 000 rokmi. Iberovia, podľa ktorých dostal Pyrenejský (Iberský) polostrov svoje pomenovanie, prišli okolo roku 2000 pred naším letopočtom zo severnej Afriky a usadili sa na juhu a na východnom pobreží.

Od 8. storočia sa polostrov dostával pod čoraz silnejší vplyv arabskej civilizácie. Španielsky štát sa formoval od 11. storočia. Okolo roku 1085 už existovali okrem Aragónskeho a iných, aj Kastílske a Leónske kráľovstvo. Kresťania sa búrili proti arabskej nadvláde a na čele s panovníkmi aragónskeho a kastílskeho kráľovstva začali dobýjať späť svoju zem. Do polovice 13. storočia si kresťania podmanili celý polostrov. V roku 1230 sa dovtedy samostatné kráľovstvá Kastílie a Leónu spojili a nastúpil veľký hospodársky a kultúrny rozmach kresťanských štátov, ku ktorým sa postupne pridávali ďalšie.

Najslávnejšia doba Španielska nastala takmer hneď po tom, čo sa podarilo vyhnať posledné Maury z krajiny v roku 1492. Zjednotenie Španielska umožnil sobáš kráľa Ferdinada II. Aragónskeho s Izabelou I. Kastílskou, a práve títo dvaja vyslali Kolumba na cestu do Nového sveta.

V prvej polovici 16. storočia si Španieli podrobili veľkú časť Ameriky a v Ázii si podrobili Filipíny. Španielsko spolu s Portugalskom sa stali jedných z najbohatších štátov v Európe. V tomto období sa začala vojna s Anglickom a Nizozemskom, ale tiež so stavovoskou opozíciou doma aj v kolóniách. Obyvateľstva v dôsledku vojen a vysťahovalectvom do Ameriky stále ubúdalo. Jeho počet v druhej polovici 17. storočia dosahoval sotva polovicu obyvateľstva zo začiatku 16. storočia. V hospodárstve Španielska sa však toto obdobie považuje za tzv. Zlatý vek. Zlato a striebro z Ameriky slúžilo najmä na financovanie vojen a kráľovskej koruny. Drahé kovy zo španielskych kolónií prúdili do ďalšej industrializácie oblastí Európy.

Vojny s Anglickom v 18. storočí ekonomiku Španielska zoslabovali. Napoleonské vojny v Európe vyvolali národnooslobodzovacie hnutie v španielskych kolóniách v Amerike. Od roku 1811 do roku 1825 sa spod španielskej nadvlády oslobodili všetky americké kolónie. Príčiny porážky Španielov v kolóniách spočívali v zastaranej forme vlády, ako aj vplyvom myšlienok Veľkej francúzskej revolúcie.

V druhej polovici 19. storočia pokračovali vnútorné ozbrojené konflikty o moc, revolučné hnutia, rozpory medzi Španielmi a Kataláncami, vzbury a nepokoje, vojna s USA, kde Španielsko stratilo svoje kolónie Kubu, Portoriko a Filipíny. Tiež tu boli snahy o vyhlásenie republiky. Koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia sa rozšírila priemyselná výroba v Baskicku a Katalánsku, a tým sa stali hospodársky najvyspelejšími oblasťami Španielska.

Španielsko počas 1. svetovej vojny bolo neutrálne. V tomto čase vzniklo mnoho nových priemyselných závodov. Po skončení vojny mnoho priemyselných závodov zaniklo, z dôvodu neschopnosti odolávať konkurencii na svetových trhoch. V rokoch 1923 – 1930 bola zavedené vojenská diktatúra. V ďalších rokoch 1936 – 1939 nastala občianska vojna, v ktorej zvíťazil generál Francisco Franco, ktorý nastolil v krajine diktatúru. Stal sa doživotným vodcom. Viac štátov uznalo jeho vládu už predtým.

F. Franco na začiatku 2. svetovej vojny vyhlásil neutralitu Španielska, do roku 1942 Španielsko spolupracovalo s Nemeckom a potom aj s USA. Po skončení vojny bolo frankistické Španielsko politicky bojkotované. V roku 1955 bolo Španielsko prijaté do OSN a Frankova diktatúra sa zmiernila. Skončila izolácia štátu a vláda pod vplyvom intelektuálov dosiahla hospodársky rast. Tento hospodársky rast trval do začiatku 70-tych rokov 20. storočia a v tomto čase sa najmä rozvíjala oblasť hlavného mesta Madrid. K hospodárskemu úspechu prispelo hlavne otvorenie sa ekonomiky zahraničného kapitálu, vývoz lacných pracovných síl a rozvoj cestovného ruchu.

V roku 1975 po smrti F. Franca a následných politických voľbách, ktoré sa konali vo roku 1979, sa Španielsko stalo konštitučnou monarchiou na čele s kráľom Juanom Carlosom I. Členským štátom EÚ sa stalo v roku 1986. Od tohto obdobia začala druhá veľká hospodárska konjunktúra, ktorá trvala do konca 20. storočia.

Povrch a podnebie Španielska

Povrch

Vnútrozemie vypĺňa suchá náhorná plošina Meseta, ktorú Kastílske vrchy rozdeľujú na dve časti. z nich najmä na južnú časť, La Mancha, ktorá je veľmi suchá, takmer ako polopúsť. Na juhu ohraničuje Mesetu pohorie Sierra Morena. Pri severnom pobreží sa nachádzajú Kantábrijské vrchy. Celkom na juhu leží pohorie Sierra Nevada a jeho vrch Mulhacén je najvyšší vrch štátu. Od Francúzska a Andorry, a tým aj od ostatnej Európy, oddeľujú krajinu ťažko prístupné Pyreneje. Nížin sa tu nachádza veľmi málo, iba medzi Sierrou Nevadou a Sierrou Morenou sa rozprestiera najúrodnejšia časť krajiny, ktorá sa nazýva Andalúzska nížina, ktorou preteká rieka Guadalquivir.

Podnebie

Na severe majú pobrežné a nižšie položené oblasti väčšinu roka veľmi príjemené počasie, s vlhkým vzduchom, aj keď s častými dažďami najmä na jar a v jeseni a s menej častými letnými dažďami a búrkami. Sneh a mierny mráz tu netrvajú dlho. V údolných pobrežných oblastiach je skoro večná jar. Naproti tomu vo vrchoch bývajú na jar husté a studené hmly, v lete suché horúčavy, už v jeseni sneh a silné mrazy a časté búrky po celý rok.

Ekonomika Španielska

V prvej polovici 20. storočia Španielsko patrilo k zaostalým agrárnym európskym štátom. Takými typickými znakmi bolo zasahovanie štátu do riadenia ekonomiky a úsilie o maximálnu hospodársku sebestačnosť.

Od 60-tych rokov 20. storočia ekonomika zaznamenala jeden z najväčších rastov spomedzi štátov v Európe. Podiel sa na svetovej priemyselnej výrobe zvýšil na 1,5 %. Zaslúžil sa na tom najmä vysoký príliv zahraničného kapitálu. Po vstupe do EÚ nastáva druhá hospodárska konjunktúra španielskej ekonomiky. Odvetvia textilného, automobilového, elektronického a farmaceutického priemyslu získavajú čoraz väčší význam.

Španielsko je vyspelou priemyselnou európskou krajinou. Ekonomika Španielska patrí k desiatim najväčším na svete, aj keď ani ju neobišla globálna hospodárska kríza. V 1. štvrťroku 2009 španielska ekonomika zažila najväčší pokles za posledné polstoročie.

Španielsko je priemyselno-poľnohospodárskym štátom. Má zásoby nerastného bohatstva, čo mu umožňuje rozviť priemysel aj napriek tomu, že väčšinu vyťažených surovín vyváža.

Problémom španielskej ekonomiky zostáva pomalé zvyšovanie produktivity práce, čo okrem iného je aj dôsledkom nedostatočných výdavkov na vedu, výskum a vývoj. Čo sa týka produktivity práce je Španielsko na posledných miestach v rámci EÚ.

V Španielsku dominuje sektor služieb a výroba, ale aj poľnohospodárstvo, najmä pestovanie ovocia a zeleniny, výroba olivového oleja a vína, a cestovný ruch. Tieto oblasti mu prinášajú veľké zisky. Cestovný ruch je v Španielsku veľmi rozvinutý. Najnavštevovanejšie sú najmä Baleáry a Kanárske ostrovy, ktoré navštevujú väčšinou zahraniční hostia. Na týchto ostrovoch je hustá sieť hotelov a rekreačných zariadení. Na kontinente patria medzi najnavštevovanejšie zámky zo 14. a 15. storočia, ktoré sú súhrnne označované termínom Alcázar.

Cestovný ruch

Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín. Vďaka systematickej podpore cestovného ruchu sa Španielsko stalo v druhej polovici nášho storočia skutočnou turistickou veľmocou, ktorú ročne navštívi okolo 40 miliónov zahraničných návštevníkov.

Cestovný ruch sa sústreďuje hlavne na južnom a východnom pobreží Španielska. Nájdeme tu niekoľko kilometrové pláže, ktoré sú lemované promenádami a zástavbou hotelov priamo na pláži. Väčšina prímorských mestečiek žije výlučne z cestovného ruchu a turizmu a sú závislé na turistickej sezóne. Španielsko priťahuje dovolenkárov hlavne nízkymi cenami, svojimi nádhernými prírodnými scenériami, alebo aj zaujímavými mestami a krásnym stredomorským pobrežím.

Kanárske ostrovy

Kanárske ostrovy navštevujú hlavne nemeckí turisti, a hlavne navštevujú Mallorcu a priľahlé ostrovy. Ostrov Gran Canaria a ostrov Lanzarote sú už kultovou cestovnou destináciou dovolenkárou z celého sveta. Kanárske ostrovy ponúkajú služby na vysokej úrovni.

Španielské pobrežie

Španielské pobrežie sa delí na viacero oblastí s vlastným názvom a na ktorých ležia najznámejšie rekreačné strediská. Od juhu na sever sú to Costa del Luz, pri ktorom leží Sevilla – prístav kde sa v minulosti zvážalo bohatstvo z nového sveta. Je to aj pohrebisko Krištofa Kolumbusa. Gibraltar, ktorý patrí pod anglickú správu a priľahlé mesto Algeciras. Smerom na Costa del Sol je to Málaga – stredoveké mesto a zároveň centrum turizmu na juhu Španielska. Táto časť Španielska sa nazýva Andalúzia a je to prírodne najrozmanitejšia časť a zároveň turisticky najnavštevovanejšia oblasť, obľúbená hlavne pre jej pláže, zelené kopce s vodopádmi a riečkami tak odlišnými voči zvyšku vyprahnutých planín s výnimkou predhoria Pyrenejí a atlantického pobrežia.

Záver

Španielsko je obľúbeným dovolenkovým miestom desiatok miliónov turistov ročne, ktorí radi navštevujú nielen krásne pláže na kontinente, ale aj Baleárske ostrovy v Stredozemnom mori alebo Kanárske ostrovy v Atlantickom oceáne.

Autor: simonetkas1

Tento príspevok bol vytvorený 26.6.2015 a aktualizovaný 21.2.2019. Pozrite si ďalšie príspevky autora simonetkas1.